Reálne to v živote vyzerá takto…
Manžel sa poháda so ženou a zrazí ju päsťou na zem
Tá sa pri páde udrie o hlavu a upadne do bezvedomia. Manžel jej pritom šliapne na nohu a kričí na ňu, že je klamárka, že sa k ničomu nehodí a že stále mení svoj názor. V tej iste chvíli tečie v kuchyni voda a po ulici prechádza auto.
O niekoľko rokov dôjde k restimulácii tohto zážitku na základe rovnakých, identických prvkov. Tá istá žena má práve na pláne ísť s manželom do kina. V kuchyni tečie voda. Po ulici práve prechádza auto. A žene sa nevedomky vybavia slová z oonej skoršej udalosti. Dostane napríklad strach, znervóznie a bez zjavného dôvodu pre ňu a pre manžela sa rozhodne, že do kina nepôjde.
Čo sa v skutočnosti stalo?
Reaktívna myseľ jej v danej (pre ňu núdzovej) situácii nadiktovala, ako sa má správať. Ak je človek plne pri vedomí, má analytická myseľ plnú kontrolu nad organizmom. Ak je osoba v čiastočnom alebo úplnom ,,bezvedomí‘‘ (,,bezvedomím‘‘ označujeme stav pri operácii, po podaní omamných prostriedkov, poúrazový šok, bolesť zo zranenia atď.), začína ju riadiť úplne, alebo čiastočne, reaktívna myseľ.
Je pre ňu príznačné, že ,,reaguje‘‘ (odtiaľ pochádza jej názov) na určité situácie na základe identít- totožností. Neumožňuje nám pritom nahliadnuť na vec analyticky. Pracuje podľa vzorca podnet (podráždenie)-odpoveď (reakcia), tzn. že nie je pod slobodnou kontrolou človeka.
Má schopnosť negatívne ovládať človeka
A tiež znižovať jeho vedomie, jeho zmysly, myslenie, pozmeňovať telesný stav i činy. Začneme pociťovať záporné emócie, sme rozčúlení, neistí, unavení, dostaneme strach alebo začneme mať problémy s premýšľaním. I samotné bolesti a stavy utrpenia môžu byť vyvolané reaktívnou mysľou (jedná sa o tzv. psychosomatické choroby). Za zmienku stojí, že v reaktívnej mysli sú uložené nepríjemné zážitky nielen z tých období života, na ktoré si môžeme spomenúť, ale i napríklad z prenatálneho (pred narodením) obdobia.
Plod je totiž schopný zaznamenávať spomienky na skúsenosti získané v matkinom tele – vrátane slov a emócií. I negatívne slová a slovné spojenia, ktoré počuje, môžu mať na dieťa v neskoršom živote určujúci vplyv. Veľa našich problémov vzniklo teda ešte predtým, ako sme sa narodili. Veľké množstvo tráum začína tiež v okamžiku narodenia. Bytosť, ktorá je pripravená sa narodiť, si je totiž vedomá všetkého, čo sa okolo nej deje. Na zážitky uložené v reaktívnej mysli si nemôžeme spomenúť, môže však dôjsť k ich restimulácii. Reaktívna myseľ v sebe ukladá tzv. engramy a sekundáre.
O týchto engramoch si povieme na ďalšej strane. Pokračujte tu »
